Obec Vrbov

oficiálne stránky obce

História

Vrbov pred 1. písomnou zmienkou

Obec Vrbov, ako je známe, sa prvýkrát písomne spomína v roku 1251. Týmto rokom sa skutočne začali písať jej dejiny. Tak ako pre celý Spiš, aj pre priestor v okolí Vrbova platí všeobecný poznatok, že táto časť Slovenska pod Tatrami bola už od staršej doby kamennej až po stredovek nepretržite osídlená. Už od konca minulého stor. najviac pozornosti vzbudzovala poloha Hrad-Burg, ktorá je juhovýchodne od obce, neďaleko dôležitej stredovekej cesty v okolí kóty 845,4 m n. m. V polohe Vysoký výhon sa našli pamiatky po rozrušených príbytkoch s ohniskami a v ich blízkosti sa koncentrovali najmä črepy z hlinených nádob z neolitu-mladšej doby kamennej(okolo 4000 rokov pred Kr.), ale aj črepy zo slovanských hrncov z 9.-10. stor. po Kr. Na severovýchodnom svahu kopca Kosov kruh, teda v polohe Pod Kosovým kruhom II sa zistilo, že plocha s rozlohou asi 5000 m2 bola takisto osidlená v mladšej dobe kamennej. Juhovýchodne od obce v polohe Dubový chrbát na pravom brehu Horného potoka na ploche okolo 3000 m2 sa nachádza sídlisko z mladšej doby rímskej(3. a 4. stor. po Kr.). V zárezoch poľných ciest sa v piatich polohách zistili porušené praveké zemnicové príbytky. Pri jednom sa našla železná troska, ktorá nás vedie k predpokladu, že v tejto polohe sa v dobe rímskej tavila železná ruda. Predpokladáme, že najstaršie jadro stredovekej obce, teda obce pred 13. stor., bolo juhovýchodne od rímskokat. farského kostola sv. Serváca. Podľa mnohých analogických situácií v iných obciach a mestách na Spiši môžeme takmer s istotou predpokladať, že slovenská veľkomoravská a poveľkomoravská dedina v listinách pomenovaná ako Werbew bola práve niekde v tejto polohe. Pravekí obyvatelia a nositelia mladšej volútovej, bukovohorskej a želiezovskej kultúry tu už tekmer pred 7000. rokmi začali kultivovať pôdu a zasiali do nej prvé zrnká obilia. Je nesporné, že zistenie polôh, ktoré Slovania osídľovali už v čase Veľkomoravskej ríše dokazuje, že súčasný i stredoveký Vrbov začínal svoju existenciu ako slovanské sídlisko a že spolu s ďalšími desiatkami slovanských veľkomoravských dedín a hradísk na Čingove v Slovenskom raji a na Dreveníku pri Spišskom Podhradí boli súčasťou Veľkej Moravy už od prvej polovice 9. stor.

Obec Vrbov vznikla v 13. Storočí, leží v juhovýchodnej časti Popradskej kotliny, v pohorí Levočských vrchov. Vo zvlnenom teréne Popradskej kotliny je historické jadro situované na návrší , čím je zvýraznená dominantnosť architektúry kostola, zvonice a Immaculaty. Južne od sídla sa nachádzajú vodné plochy rybníkov. Ich estetické a rekreačné pôsobenie je minimálne, majú len hospodársky význam – chov rýb. V širšom krajinnom zázemí je nutné spomenúť Východné Tatry, ktoré okrem zaujímavej optickej kulisy, ktorú poskytujú sídlu, majú aj veľký význam pre rekreačný areál. Obec poskytuje návštevníkom Tatier doplnkovú atraktivitu – geotermálne kúpalisko.

História a kultúra.
Obec Vrbov, ako je známe, sa prvýkrát písomne spomína v roku 1251. Týmto rokom sa skutočne začali písať jej dejiny. Na svetlo dejín vstupuje Vrbov v roku 1251, keď sa jeho meno – Werbew – spomína v listine Bela IV. V neskorších rokoch sa Vrbov spomína pod menami Werbew, Verben, Berben alebo Virbo. Pod menom Villa Menardi, ktoré prevzali Nemci i Maďari, sa prvýkrát spomína len v roku 1268. Veľmi významnou udalosťou pre dejiny Spiša bola nemecká kolonizácia, ktorá prebiehala najmä v 12. A 13. Storočí. Rozhodujúci význam mala skutočnosť, že prisťahovalci – hostia – dostávali od uhorských panovníkov zvláštne výsady, ktoré z nich robili slobodných ľudí. Na druhej strane privilégiá im umožňovali využívanie pôdy i chotára vrátane banskej činnosti, veľmi širokú svetskú i cirkevnú samosprávu, ako aj používanie vlastného práva a ochranu pred úradníkmi a funkcionármi župy i kráľa. K tomu postupne dostávali ešte ďalšie výsady, najmä obchodné a colné, čo im umožňovalo skutočne slobodný rozvoj. Na Spiši bolo dôležité, že privilégiá hostí sa vzťahovali nielen na Nemcov, ale aj na ostatné obyvateľstvo obcí, s ktorým spoločne žili, teda aj na Slovákov. Tak sa vlastne naše bývalé dediny, podriadené zemepánom, premenili na slobodné mestečká. Stávalo sa to tak, že nemeckí kolonisti starú slovenskú obec buď dosídlili, alebo sa usadili tesne pri nej a založili si vlastnú obec , ktorá v 60. – 70. Rokoch 13. Storočia splynula so slovenskou dedinou. Pri tom Nemci dali Slovákom výsady, Slováci im zasa umožnili používať vlastný chotár. Takým spôsobom sa aj slovenský Vrbov zmenil na stredoveké slobodné mestečko. Nedá sa presne povedať, či sa Nemci usadili v samotnej obci a ju len dosídlili, alebo, čo je pravdepodobnejšie, si tesne pri nej založili samostatnú Menhardovu Dedinu – Villa Menhardi, ktorá so starým Vrbovom splynula okolo roku 1260. Proces splývania sa určite veľmi urýchlil po roku 1271, keď spišskí Nemci dostali veľké privilégium. Vidieť to aj z toho, že v potvrdení tohto veľkého privilégia v roku 1317 sa Vrbov spomína ako „Vila Meynhardi quae Virbo appelatur“ – Meynhardova Dedina, ktorá sa nazýva Vrbov.
Uvedené privilégium premenilo Vrbov na slobodné mestečko. Občania si každoročne mohli voliť richtára a mestskú radu, ktorí rozhodovali nielen vo všetkých administratívnych veciach, ale vykonávali aj nižšie súdnictvo. Ako základ pre súdnictvo slúžilo zvláštne spišské právo, ktoré bolo v roku 1380 spísané a je známe pod menom Zipser Willkur.
                                                                                                                                                                                                   pokračovanie na strane 2…

Pre bezproblémové zobrazovanie stránok použite prosím niektorý z týchto prehliadačov : | | | |
Copyright © 2011 - Obec Vrbov / Web stránky vytvoril
Frontier Theme